Vitamíny skupiny B-časť 1.

Autor: Samuel Molnár | 5.5.2021 o 13:21 | Karma článku: 2,76 | Prečítané:  395x

Skupina vitamínov, ktoré sú nevyhnutné nie len pri biosyntéze nevyhnutných molekúl pre správne fungovanie nášho organizmu, ale aj pri energetickom metabolizme, vďaka ktorému naše bunky môžu fungovať. To sú vitamíny skupiny B. 

Vitamíny skupiny B boli jednými z prvých objavených vitamínov. Konkrétne vitamín B1 bol prvým objaveným vitamínom významným chemikom Kazimierzom Funkom (viac v článku Úvod do série Vitamíny). Práve deficit tohto vitamínu spôsoboval v 19. storočí veľmi rozšírené ochorenie beri-beri. Symptómy tohto ochorenia boli únava, strata na hmotnosti, kardiovaskulárne a tráviace problémy a svalová slabosť. Aj v tomto prípade môžeme poznamenať, že ide o ďalšie ochorenie spôsobené deficitom určitého vitamínu. 

Vitamíny skupiny B predstavujú: Vitamín B1 (Tiamín), Vitamín B2 (Riboflavín), Vitamín B5 (kyselina pantoténová), Vitamín B6 (Pyridoxin), Vitamín B12 (Kyanokobalamín), Kyselina listováKyselina nikotínová a jej amid

Vzhľadom na to, že vitamíny B sú veľká skupina vitamínov, tak som uznal za vhodné rozdeliť článok na dve časti. V tomto článku spolu preberieme 4 vitamíny skupiny B, a budú nimi vitamín B1, vitamín B2, vitamín B5 a vitamín B6. Ostatné vitamíny skupiny B budú opísané a vysvetlené v druhej časti článku.  

 

Funkcie a mechanizmy-Vitamín B1 (Tiamín)

Vitamín B1 je nevyhnutný pri energetickom metabolizme sacharidov. V našom organizme pôsobí vo svojich dvoch aktívnych formách: Tiamindifosfát (TDP) a Tiamintrifosfát (TTP). TDP pôsobí práve ako koenzým v metabolizme sacharidov. Čo znamená koenzým? Koenzým je tiež ako enzým schopný katalizovať (urýchliť) rôzne reakcie v organizme, no nedokáže pôsobiť a fungovať samostatne. Z toho dôvodu dokáže pôsobiť len po naviazaní na enzým. Enzýmy pyruvátdehydrogenáza a transketoláza potrebujú práve TDP ako koenzým pri spomínanom metabolizme sacharidov. Ďalej TDP slúži ako koenzým pri tvorbe acetylCoA, ktorý je nevyhnutný pri syntéze acetylcholínu (viac v článku Acetylcholín a výživa), s ktorým majú obe formy vitamínu B1 spojitosť, a pri generovaní energie vo forme ATP v tzv. citrátovom cykle (viac v článku Acetylcholín a výživa). Tiež je nevyhnutný ako koenzým pri metabolizme aminokyselín. Kdežto TTP na rozdiel od TDP pôsobí v našom organizme odlišne. TTP je tiež zapojený v spomínanom citrátovom cykle, no je hlavne esenciálny v somatosenzorickom nervovom systéme, kde v neuromuskulárnej platničke (štruktúra prepojujúca nerv so svalom (viac v článku Acetylcholín a výživa)) je schopný aktivovať otvorenie chloridových kanálov, a tým aj hyperpolarizáciu nervu, inými slovami spôsobí relaxáciu svalstva (viac v článku Neurotransmitery a výživa). TDP pôsobí opačne, no za účelom zvýšenia koncentrácie spomínaného neurotransmitera acetylcholínu, ktorý pôsobí na srdce a cievy kontrolovaním krvného tlaku a na tráviaci systém, kde zvyšuje trávenie. 

 

 

Obsah v strave-Vitamín B1 (Tiamín)

Obsah tohto vitamínu v strave je najvýdatnejší v mäsových výrobkoch a v rôznych druhoch pečiva. Najväčšie zastúpenie tohto vitamínu má bravčové mäso (0,6-0,8mg na 100g). Ďalšími výbornými zdrojmi sú bravčová a hovädzia pečeň a bravčová šunka. Pre tých, ktorí nie sú zástancami mäsa, ovsené vločky spolu s pšenično-ražným chlebom obsahujú dostatočné množstvo vitamínu B1. V rastlinných surovinách je obsah tohto vitamínu nižší, no napriek tomu vlašské a lieskové orechy spolu so šošovicou, hrachom a fazuľou obsahujú výdatné množstvo vitamínu B1. Obsah tohto vitamínu tu činí 0,4-0,8mg na 100g. Ostatné ovocie a zelenina (jablko, paradajka, cibuľa,...) obsahujú nízke množstvo vitamínu B1.

Odporúčaný príjem vitamínu B1 závisí opäť na intenzite fyzickej činnosti/záťaži a stravovaní. Deti do 15 rokov by mali vzhľadom na RDA (Recommended Dietary Allowances) príjimať denne 1,4mg vitamínu B1. Kdežto príjem vitamínu B1 u jedincov z vyšším vekom sa redukuje. Jedinci do 25 rokov by mali denne prijať 1,3mg vitamínu B1 a ľudia do 51 rokov 1,1mg. Pre ľudí starších ako 65 rokov, odporúčaný príjem vitamínu B1 činí 1mg. 

Chcel by som ešte doplniť, že toxicita vitamínu B1 je nízka, no na jeho dávkovanie treba dávať aj tak pozor. Pravidelný príjem vitamínu B1 vo vysokých dávkach (viac než stonásobok dennej odporúčanej dávky) môže spôsobovať tráviace problémy, ktoré sú spojené s bolesťami žalúdka, bolesťou hlavy, tachykardiou (zvýšený srdečný tep) a vyrážkami na pokožke. 

 

Funkcie a mechanizmy-Vitamín B2 (Riboflavín) 

Vitamín B2 podobne ako vitamín B1 hrá významnú rolu v energetickom metabolizme. Slúži ako súčasť tzv. flavoproteinových enzýmov, ktoré sú od vitamínu B2 odvodené, sú tzv. deriváty. Tieto enzýmy sú nevyhnutné pri oxidatívnej fosforylácie a ďalších oxidatívnych procesoch v bunkách, ktorých výsledkom je produkcia energie. Vitamín B2 slúži tiež ako koenzým pri metabolizme sacharidov, ale aj bielkovín a tukov. Ďalej je nevyhnutný pri syntéze hormónov v nadobličkách, ktoré predstavujú glukokortikoidy, mineralokortikoidy, adrenergné hormóny (adrenalín a noradrenalín), androgény (testosterón, androstenolón) a aldosterón. Jedna zaujímavosť je, že nie len vitamín A je dôležitý pri procese videnia, ale aj vitamín B2. Umožňuje videnie do šera a metabolizmus aminokyselín v rohovke oka. Z tohto dôvodu je nevyhnutný ako dôležitý nutrient očí. Viac o hormónoch bude písané v ďalších sériách článkov. 

 

Obsah v strave-Vitamín B2 (Riboflavín)

Obsah vitamínu B2 v strave je z hľadiska mäsa a druhov pečiva takmer totožný s vitamínom B1. No hovädzia a bravčová pečeň obsahuje vitamínu B2 až 2,9mg na 100g na rozdiel od vitamínu B1. Ďalším výborným zdrojom vitamínu B2 je mlieko sušené polotučné, kde obsah tohto vitamínu činí 1,9mg na 100g. Ostatné mliečne výrobky, ako je napr. syr a tvaroh obsahujú tiež výdatné množstvo vitamínu B2. Na rozdiel od vitamínu B1, vitamín B2 má v rastlinných surovinách väčšie zastúpenie. Špenát, hríby, šampiňóny a kapusta ružičková obsahujú dostatok vitamínu B2, kde jeho obsah činí 0,1-0,3mg na 100g. 

Odporúčaný príjem vitamínu B2 závisí tiež na spôsobe stravovania, veku a intenzite fyzickej činnosti/záťaži. Jedinci od 19-34 rokov by mali denne prijať 1,8mg vitamínu B2. U ľudí starších ako 51 rokov by mal denný príjem vitamínu B2 dosahovať 1,2mg. Jedinci mladší ako 18 rokov by mali denne prijať 1-1,2mg vitamínu B2.

Navyše by som chcel dodať, že toxicita vitamínu B2 pri vysokých dávkach nebola dokázaná.

 

Funkcie a mechanizmy- Vitamín B5 (Kyselina pantoténová)

Biologická funkcia tohto vitamínu nebola dlhšie známa, no po druhej svetovej vojne sa poznatky o vitamíne B5 výrazne rozšírili. Tiež ako predchádzajúce vitamíny, aj vitamín B5 je nevyhnutný pri energetickom metabolizme tukov a sacharidov. Keďže je súčasťou koenzýmu A, zúčastňuje sa aj biosyntézy mastných kyselín, cholesterolu, neurotransmiterov, steroidných hormónov (testosterón, estrogén, progesterón,...) a hemoglobínu. Vitamín B5 je navyše zapojený aj v imunitnom systéme tak, že spolu s ďalšími hormónmi a imunitnými bunkami dokáže udržovať rezistenciu slizničných membrán (nosová, dýchacích ciest) proti infekciám, a je nevyhnutný pri procese rastu a regenerácie tkanív v ľudskom organizme.  

 

Obsah v strave-Vitamín B5 (Kyselina pantoténová)

Vitamín B5 je tiež veľmi výdatne obsiahnutý v mäsových výrobkoch. Najväčšie zastúpenie tohto vitamínu má práve hovädzia a bravčová pečeň, kde obsah vitamínu B5 dosahuje 5700-8200μg (hovädzia) a 5900-7300μg (bravčová) na 100g. Hodnoty sú opäť oficiálne uvádzané v mikrogramoch, tak chcem pripomenúť, že 1mg=1000μg. Ďalšími výbornými zdrojmi spomedzi mies sú bravčové, hovädzie a kuracie mäso. Veľké zastúpenie tohto vitamínu majú aj hovädzie a bravčové obličky (3100-3400μg). Opäť pre tých, ktorí nie sú zástancami mäsa, aj rastlinné suroviny obsahujú dostatočné množstvo vitamínu B5. Hrach čerstvý, hrach sušený (obsahuje viac vitamínu B5 ako hrach čerstvý), zemiaky, brokolica, pražené arašidy, špenát, hríby a karfiol obsahuje výdatné množstvo vitamínu B5. 

Odporúčaný príjem vitamínu B5 sa líši vzhľadom na vek. Deti od 13-19 rokov by mali denne prijať 6mg vitamínu B5. Kdežto u jedincov od 19-59 rokov by mal denný príjem vitamínu B5 dosahovať 8mg. Toxický účinok pri podávaní vysokých dávok tohto vitamínu nebol dokázaný.

 

Funkcie a mechanizmy-Vitamín B6 (Pyridoxin)

Rola vitamínu B6 v našom organizme je opäť ako koenzým. V tomto prípade slúži ako koenzým veľmi podstatných enzýmov: transamináza, racemáza a dekarboxyláza, ktoré sú nevyhnutné v centrálnej nervovej sústave pri syntéze niektorých neurotransmiterov (dopamín, adrenalín,...), pri metabolizme aminokyselín a homocysteínu, a nakoniec pri premene aminokyseliny tryptofán na niacín (vitamín B3, ktorý má podobné funkcie v ľudskom organizme ako vitamíny B1 a B2). Podobne ako vitamín B5 je dôležitý pri syntéze hemoglobínu, kde je schopný ovplyvňovať biosyntézu tzv. porfyrínov, medzi ktoré patrí aj hém (zložka hemoglobínu). Vitamín B6 sa tiež zúčastňuje pri metabolizme sacharidov a tukov, no je veľmi dôležitý pri metabolizme spomínaného homocysteínu. Čo je homocysteín? Homocysteín je aminokyselina, ktorá tiež ako ostatné pôsobí pri formovaní proteínov v našom organizme. Vitamíny B6 a B12 spolu s ďalšími enzýmami degradujú túto aminokyselinu. Biosyntéza tejto aminokyseliny sa zvyšuje s rastúcim vekom, a jej nadmerné množstvo v krvnom obehu môže spôsobovať kardiovaskulárne ochorenia, tým že sa v cievach začne usádzať a spôsobovať zápal, čo naruší periférnu cirkuláciu. Z tohto dôvodu sa laický hovorí, že vitamíny B "čistia krv" ,a je nevyhnutné mať ich dostatočný príjem.

 

 

Obsah v strave-Vitamín B6 (Pyridoxin)

V prípade vitamínu B6 nemajú mäsové výrobky jeho najväčšie zastúpenie. Obsah tohto vitamínu v mäse je síce výdatný a činí 0,2-0,7mg na 100g, no najvyšší obsah vitamínu B6 majú pšeničné klíčky, sójové bôby, syr a pekárske droždie (0,8-1,6mg na 100g). Ovocie a zelenina majú veľmi nízky obsah vitamínu B6, no spomedzi zeleniny má kukurica žltá najväčšie zastúpenie tohto vitamínu (0,3-0,5mg na 100g). 

Odporúčaný príjem závisí na stravovaní a intenzite fyzickej činnosti/záťaži. Vzhľadom na RDA, jedinci od 14-50 rokov by mali denne prijať 1,7mg vitamínu B6. Naopak u jedincov starších ako 50 rokov by mal denný príjem vitamínu B6 dosahovať 1,5mg. Najvyššia tolerovateľná dávka pre dospelých jedincov činí 100-300mg, kde dávky vyššie ako 300mg sú kritické pre organizmus. U deti do 3 rokov je najvyššia tolerovateľná dávka vitamínu B6 30mg, do 8 rokov 40mg, do 13 rokov 60mg a pre deti do 18 rokov 80mg. 

 

 

 

Zdroje:

1. Hlúbik P., Opltová L. Vitamíny. Praha. Publikácia a distribúcia GRADA, 2004. ISBN: 802-47-037-34. 

2. Kittnar O. a kolektív. Lekárska fyziológia. 2020. 2., prepracované a doplnené vydanie, Praha. Vydavateľstvo GRADA, 2020. ISBN: 978-80-247-1963-4. 

3. Martel L. J., Kerndt C. C., Franklin S. D. Vitamin B1 (Thiamine). December 5, 2020. STATPEARLS. 

4. Wiley D. K., Gupta M. Vitamin B1 Thiamine Deficiency. June 22, 2020. STATPEARLS. 

5. Peechakara V. B., Gupta M. Vitamin B2 (Riboflavin). June 25, 2020. STATPEARLS. 

6. Suwannasom N., Kao I., Pruss A., Georgieva R., Baumler H. Riboflavin: The Health Benefits of a Forgotten Natural Vitamin. January 31, 2020. NCBI. 

7. Sanvictores T., Chauhan S. Vitamin B5 (Pantothenic Acid). September 27, 2020. STATPEARLS.

8. Institutes of Medicine (US), Standing Committee on the Scientific Evaluation of Dietary Reference Intakes and its Panel on Folate. Dietary Reference Intakes for Thiamin, Riboflavin, Niacin, Vitamin B6, Folate, Vitamin B12, Pantothenic Acid, Biotin, and Choline. 1998. NCBI.  

9. Abosamak R. E. N., Gupta V. Vitamin B6 (Pyridoxine). February 6, 2021. STATPEARLS. 

10. Parra M., Stahl S., Hellmann H. Vitamin B6 and Its Roles in Cell Metabolism and Physiology. July 22, 2018. NCBI.

11. Ganguly P., Alam F. S. Role of homocysteine in the development of cardiovascular disease. January 10, 2015. NCBI.  

12. Wilson R. D. What is thiamin, or vitamin B1? November 22, 2017. MedicalNewsToday. 

13. Butler N. Benefits and sources of vitamin B2. March 7, 2017. MedicalNewsToday. 

14. Wilson R. D. What Does Vitamin B5 Do? August 15, 2018. Healthline.

15. Wilson R. D. 15 Vitamin B-6 Rich Foods. May 26, 2017. Healthline.

16. NHS. Vitamins and minerals- B vitamins and folic acid. 2020. NHS.     

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kollár od začiatku pochopil, že nesmie siahať na Matovičove srdcovky

Čo ukázal viac ako rok vládnutia so Sme rodina?

Dobré ráno

Dobré ráno: Pandémia vracia úder, vírus je späť

Variant delta príde aj na Slovensko.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Pocta Kollárovi. Všetci sa mu snažia vyhovieť (stĺpček)

Kollár si kupčením v koalícii vydobyl pozíciu presahujúcu jeho volebný zisk.


Už ste čítali?