Vitamín D

Autor: Samuel Molnár | 1.5.2021 o 21:09 | (upravené 2.5.2021 o 13:12) Karma článku: 10,14 | Prečítané:  22802x

Vitamín D je v súčasnosti často spomínaný vitamín. Aké ma funkcie v našom organizme? Je vskutku dôležitý pre imunitný systém?

V minulom článku Vitamín C bolo opísané už oddávna známe ochorenie skorbut, ktorého príčinou bol nedostatok vitamínu C. Aj v tomto článku by som chcel na úvod spomenúť známe detské ochorenie, ktoré je zapríčinené nedostatkom vitamínu D. Tým ochorením je krivica alebo tzv. rachitída. Hlavnými príznakmi tohto ochorenia je porucha rastu kostí, rednutie kostí a celková deformácia kostry dieťaťa. Rachitída bola už podrobne opísaná v 17. storočí, no až neskôr, v roku 1906, sa začalo domnievať, že toto ochorenie je spôsobené nedostatkom neznámej látky vitamínového charakteru. O 13 rokov neskôr sa zistilo, že prekrmovanie zvierat rybím tukom malo pozitívne účinky v boji s rachitídou, a viedlo k normálnej kalcifikácii (zvápenatenie) kostí. Z tohto zistenia bol rybí tuk označovaný s antirachitickým účinkom. Vitamín D má dve formy: vitamín D2 a vitamín D3. Dôležitým rokom bol aj rok 1931, kedy bol vitamín D2 prvýkrát izolovaný. Neskôr, v roku 1936 bol aj izolovaný vitamín D3. Rozdiel medzi týmito dvoma formami vitamínu D je len ich obsah v prírode, keďže ich aktivita v ľudskom organizme je približne rovnaká. Vitamín D2 sa nachádza v rastlinných surovinách, a naopak vitamín D3 v potrave živočíšneho pôvodu. No, aké ma funkcie vitamín D? Prečo bol/je využívaný ako liek pri rachitíde? Hrá významnú rolu v našom imunitnom systéme?

 

Funkcia a mechanizmy

Hlavnou funkciou vitamínu D je regulácia hladiny vápnika v krvi. Pre lepšie porozumenie je dôležité vedieť, čo je kalcitonín a parathormón. Tieto dva hormóny sú sebe kontrastné v regulácii hladiny vápnika v krvi. Kalcitonín znižuje hladinu vápnika v krvi pomocou inhibície resorpcie kostí, čo je proces, kedy kostné bunky, tzv. osteoklasty lámu kostné tkanivo, čím umožňujú uvoľňovanie minerálov z kostí, medzi ktoré patrí aj vápnik. Naopak parathormón zvyšuje hladinu vápnika v krvi, tým že najprv stimuluje spomínanú resorpciu kostí, ktorej výsledkom je vylučovanie vápnika. Následne stimuluje syntézu vitamínu D, s ktorým zvyšuje absorpciu (vstrebávanie) vápnika v črevách. Nakoniec vitamín D podmieňuje prenos vápnika črevnými bunkami do krvi. Navyše vitamín D spolu s parathormónom zvyšujú vstrebávanie fosforu, ktorý je veľmi významným minerálom nie len kostí, ale aj zubov, a je dôležitou zložkou bunečných membrán. (viac o mineráloch bude písané v ďalšej sérii článkov).

 

 

Ďalej je vitamín D schopný ovplyvňovať imunitný systém. Ako už vieme, T a B lymfocyty sú schopné po naviazaní na antigén patogénu vyvolať imunitnú odpoveď na jeho deštrukciu. Tieto imunitné bunky obsahujú receptory pre vitamín D, na ktoré je tento vitamín schopný viazať sa. Po naviazaní na jeho receptory T a B lymfocytov je schopný modulovať ich funkciu (iba ak sú aktivované). Dokáže blokovať ich proliferáciu (zvýšené delenie) a diferenciáciu (vývin z menej špecializovaných na viac špecializované), a znižuje produkciu zápalových cytokínov, čím zmierňuje zápalovú reakciu. Túto aktivitu je schopný vyvolať aj vo vrodenom imunitnom systéme (viac v článku Vitamín C), čím tiež zabraňuje tvorbe zápalových cytokínov. Z tohto dôvodu je vitamín D nevyhnutný v imunitnej odpovedi na patogén.  

 

Obsah v strave

Najvyšší obsah vitamínu D majú práve ryby. Okrem lososa, sardiniek, makrely a tuniaka má najväčšie zastúpenie vitamínu D práve Halibut Grónsky. Všeobecne, rybí tuk obsahuje 0,25mg na 100g vitamínu D. Upozorňujem, že uvedené hodnoty sú premenené z mikrogramov (μg) a IU (Internatioanl Unit) na miligramy, kde 1 mg=1000μg a 40IU=1μg. Ďalším výborným zdrojom spomedzi morských plodov je sleď a krab. Hovädzie a bravčová pečeň, žĺtok, hríby a kakaový prášok sú tiež dôležité zdroje vitamínu D. Spomedzi rastlín je vitamín D obsiahnutý len v hríboch, alebo v rastlinách kontaminovaných hríbmi. Obsah vitamínu D v hríboch činí 0,0021 mg, kdežto v kakaovom prášku dosahuje až hodnotu 0,075 mg.   

Odporúčané dávkovanie závisí podľa príjmu UV žiarenia zo slnka, väčšej telesnej záťaži a stravovania. Cez letné mesiace je náš organizmus počas vystavenia sa UV žiareniu slnka schopný syntetizovať 250μg vitamínu D3 za 15-20 minút. Z toho dôvodu nie je potrebné brať doplnky s vitamínom D počas dostatočného vystavenia sa UV žiareniu slnka. Chcel by som doplniť, že v tomto prípade branie doplnkov nezvyšuje účinok vitamínu D v našom organizme. Naopak, pri nedostatočnom príjme UV žiarenia slnka sa odporúča vzhľadom na obe pohlavia mať denný príjem vitamínu D 5-10μg. Pre deti do 1 roka sa odporúča denný príjem 10μg a ľudí nad 70 rokov až 15μg vitamínu D. Samozrejme pri väčšej telesnej záťaži je spotreba vitamínu D tiež väčšia. Z toho dôvodu sa odporúča aj pri zvýšenej telesnej záťaži podporovať imunitný systém doplnkami s obsahom vitamínu D. Vysoké dávky vitamínu D sú pre organizmus toxické. Pri dávkach vyšších než 1,25mg denne môže nastať nevoľnosť, diarea (hnačka), zvracanie, psychóza a zmätenosť. Ďalšie dôsledky sú hyperkalcémia (zvýšená hladina vápnika v krvi), čo zaťažuje obličky a môže spôsobovať obličkové kamene. Pri braní doplnkov je dôležité riadiť sa odporúčaným denným dávkovaním vitamínu D a návodom v obale doplnku.

Straty vitamínu D v mäse počas varenia činia: hovädzie a bravčové mäso=20-25% a kuracie mäso=20-45%. Pri pečení v trúbe sú straty vitamínu D nasledovné: hovädzie mäso=45% , bravčové mäso=20% a kuracie mäso=25% . 

Vitamín D zohráva významnú a dôležitú rolu, bez ktorej by sme si nevedeli predstaviť správne fungovanie nášho organizmu. Je dôležitý pri liečení spomínaného ochorenia rachitída, a je nevyhnutný pri zápalových reakciách na patogény. Týmto článkom by som vám chcel uviesť aj ďalšie vitamíny, a nimi sú vitamíny skupiny B

 

 

 

Zdroje:

1. Hlúbik P., Opltová L. Vitamíny. Praha. Publikácia a distribúcia GRADA, 2004. ISBN: 802-47-037-34.

2. Kittnar O. a kolektív. Lekárska fyziológia. 2020. 2., prepracované a doplnené vydanie, Praha. Vydavateľstvo GRADA, 2020. ISBN: 978-80-247-1963-4. 

3. Jilek, P. 2019. Imunologie. Praha: Publication and distribution GRADA, 2019. 90s. ISBN: 978-80-271-0595-3. 

4. Slíž K., Pagáč T. Vitamín D a športovec. Január 2021. SADA.  

5. Chauhan K., Shahrokhi M., Huecker R. M. Vitamin D. February 18, 2021. STATPEARLS. 

6. Aranow C. Vitamin D and the Immune System. August 1, 2012. NCBI. 

7. Khan M., Jose A., Sharma S. Physiology, Parathyroid Hormone. March 21, 2021. STATPEARLS. 

8. McLaughlin B. M., Jialal I. Calcitonin. July 26, 2020. STATPEARLS. 

9. Ross AC., Taylor CL., Yaktine AL. Dietary Reference Intakes for Calcium and Vitamin D, Overview of Vitamin D. 2011. NCBI.  

10. NHS. Vitamin D, Vitamins and minerals. August 2, 2020. NHS. 

11. Jones T. 7 Healthy Foods That Are High in Vitamin D. December 18, 2019. Healthline.

12. Sizar O., Khare S., Goyal A., Bansal P., Givler A. Vitamin D Deficiency. January 3, 2021. STATPEARLS. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Shashi Tharoor - Fórum

Zoznam chýb je dlhý. Ako sa India dostala až tam, kde nestačí miesto v márniciach

Optimizmus z konca pandémie aj hrdosť na vakcínovú diplomaciu neboli namieste.


Už ste čítali?