reklama

Histamín a výživa

Histamín je v súčasnej dobe zväčša vykreslený viac negatívne ako pozitívne. No je to vskutku tak? Aké dôležité úlohy zohráva v našom organizme?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Neurotransmiter histamín bol jeden z prvých identifikovaných neurotransmiterov v našom tele. Je známe, že zohráva veľkú rolu v alergii, a že tí, ktorí trpia jeho intoleranciou majú problémy s trávením, môžu mať bolesti hlavy, opuch nosnej sliznice, ťažkosti s dýchaním, a rôzne kožné prejavy, ako je napr. svrbenie. No v prípade, že človek netrpí histamínovou intoleranciou, je vskutku histamín taký zlý? Pre pochopenie funkcie a dôležitosti histamínu je dôležité porozumieť, čo je alergia.

Alergia je v skratke neadekvátna reakcia na vonkajšie antigény, v tomto prípade označované ako alergény. No, čo je to ten alergén? Alergén je typ antigénu, ktorý spúšťa hypersenzitívnu (prehnanú) reakciu imunitného systému na určitú látku, ktorá nesie daný alergén. Pre lepšie pochopenie je ešte dôležité vysvetliť, čo je antigén. Antigén je povrchová molekula nachádzajúca sa nie len na povrchu patogénov, ale aj na povrchu imunitných buniek, ktorá je schopná vyvolať tvorbu protilátok. No, ako k tomuto procesu v prípade alergie dôjde? 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Všetko začína príchodom látky do nášho organizmu, ktorá obsahuje alergén. Ako látku si môžeme v tomto prípade určiť peľ. Vdýchnutím sa peľ dostane do oblasti nosnej sliznice. Neskôr, imunitné bunky, tzv. B-lymfocyty sa svojimi receptormi (BCR) začnú viazať na alergény, ktoré obsahuje peľ na svojom povrchu. Pomocou tejto väzby sú B-lymfocyty schopné určiť, či ide o molekulu telu vlastnú alebo cudziu. V tomto prípade ide o molekulu telu cudziu, čo začne v jadre B-lymfocytov spúšťať tvorbu tzv. informačných molekúl (cytokínov) dôležitých pre signalizovanie tzv. génovej transkripcie, ktorej výsledkom bude tvorba protilátok. No, tu sa tento proces neukončuje. B-lymfocyty potrebujú tzv. druhý signál, aby mohli začať syntetizovať protilátky proti daným alergénom. Tento druhý signál vysielajú tzv. T-pomocné lymfocyty (Th-bunky) pomocou informačných molekúl cytokínov. Možno sa pýtate, na aký účel slúži tento druhý signál. Slúži hlavne na to, aby sa predišlo produkcii nepotrebných protilátok pre náš organizmus, čo by mohlo narušiť funkciu imunitného systému. Ak B-lymfocyty nedostanú druhý signál, podliehajú apoptóze, čo znamená bunková smrť/deštrukcia. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Následne, ak B-lymfocyty dostali druhý signál, sú schopné tvoriť protilátky typu IgE, IgG a IgA. U nealergikov je koncentrácia protilátok typu IgE nižšia ako u alergikov. Tvorba protilátok je dôležitá na 2 funkcie: 1. označenie patogénu, 2. neutralizácia patogénu. V prípade alergie je najviac využitá protilátka typu IgE. Prečo je tak? Imunitné bunky, ktoré sú široko zapojené v procese alergie sú tzv. žírne bunky. Žírne bunky produkujú veľmi biologicky podstatnú molekulu, a ňou je histamín. Vylučovanie histamínu vie byť uskutočnené len vtedy, ak sa IgE naviaže na receptory žírnych buniek. Z toho dôvodu je produkcia protilátok typu IgE v alergii veľmi dôležitá. Môžete sa pýtať, prečo je potom dôležitý histamín?

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Proces alergie (zdroj: Google)
Proces alergie (zdroj: Google) 

Funkcie a mechanizmy

Histamín, ako bolo spomenuté, zohráva veľkú rolu v procese alergie. Tým, že sa viaže na 4 typy svojich receptorov, v našom organizme zohráva viacero úloh. Počas alergie spôsobuje zvýšenú tvorbu hlienu v prieduškách, bronchokonstrikciu (zúženie stien priedušiek), vazodilatáciu (rozšírenie stien ciev), zvyšuje priepustnosť ciev, čo umožňuje jednoduchší prechod imunitných buniek do postihnutého tkaniva, a navyše je zodpovedný za svrbenie a tvorbu výražok na pokožke. V prípade spomínaného peľu spôsobuje aj tvorenie väčšieho množstva tekutiny v nosnej dutine, čo sa často označuje ako alergická nádcha.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keďže sa viaže na 4 typy receptorov (H1, H2, H3, H4), uvedený proces alergie sa odohráva po väzbe na H1 a H2 receptory. Väzbou na H1 receptory nepôsobí len v periférii, ale aj v centrálnej nervovej sústave. Tu histamín reguluje cirkadiánne rytmy, tým že zvyšuje bdelosť, čo je aj jeden z dôvodov, prečo ľudia, ktorí trpia histamínovou intoleranciou majú problémy so spánkom. Ďalej stimuluje príjem potravy, reguluje teplotu tela, a môže ovplyvniť emočné správanie, tým že znižuje hladiny sérotonínu, dopamínu, noradrenalínu a acetylcholínu. Pri väzbe na H2 receptory stimuluje vylučovanie žalúdočnej šťavy (HCl), a tiež ako u receptoru H1, spôsobuje vazodilatáciu, bronchokonstrikciu, a zvyšuje priepustnosť ciev. Pomocou H3 receptorov znižuje vylučovanie sérotonínu, dopamínu, noradrenalínu, acetylcholínu, a taktiež aj histamínu. Týmto spôsobom sa reguluje vylučovanie histamínu zo žírnych buniek. Po väzbe na H4 receptory slúži ako tzv. chemotaxín, čo znamená, že môže ku sebe priťahovať ďalšie imunitné bunky.

Existuje ochorenie, ktoré spôsobuje zvýšenú produkciu histamínu alebo neschopnosť metabolizovať histamín. Toto ochorenie sa nazýva histamínová intolerancia. Chcel by som teraz poukázať na potraviny, v ktorých je obsah histamínu najvyšší, aké potraviny jesť a nejesť pri histamínovej intolerancii, a aké súčasné liečivá sú využívané pri liečbe histamínovej intolerancie. 

Obsah v strave

Obsah histamínu v potrave je výdatný. Jedlá a nápoje, ktoré majú najvyšší obsah histamínu sú tie, ktoré boli vyprodukované procesom kvasenia (fermentácia). Medzi tieto potraviny sa radí najmä alkohol, kvasená zelenina, ocot, a dlhšie odležané potraviny, ako je napr. plesňový syr. Ďalšie potraviny, ktoré obsahujú väčšie množstvo histamínu sú baklažán, orechy, mandle, morské plody, údené produkty a strukoviny. Naopak jedlá, ktoré obsahujú nižšie množstvo histamínu a sú schválené imunológmi pri histamínovej intolerancii predstavujú: čerstvé mäso a ryby, vajcia, čerstvé ovocie a zelenina (okrem paradajky, baklažánu a špenátu), rôzne náhrady mlieka, ako sú napr. sójové mlieko a kokosové mlieko, a tiež aj obilniny. 

Ľudia trpiaci histamínovou intoleranciou majú vo väčšine prípadov deficit enzýmu, tzv. diamínová oxidáza, ktorá metabolizuje histamín. Tento deficit môže vznikať vysokým príjmom jedál bohatých na histamín, čo narúša jeho spracovanie, rôzne liečiva, ktoré blokujú diamínovú oxidázu, alebo taktiež aj gastrointestinálne ochorenia (zápal, baktérie), kde v prípade baktérii nastáva zvýšená produkcia histamínu, čo laicky povedané, diamínová oxidáza nestíha metabolizovať. Deficit diamínovej oxidázy spôsobuje zvýšené množstvo histamínu v organizme. Liečiva známe ako antihistaminiká sú využívané pri histamínovej intolerancii. Tieto lieky pôsobia blokovaním spomínaných histamínových receptorov (H1, H2), čím sa histamín na ne nemôže viazať. Medzi antihistaminiká, ktoré blokujú H1 receptory sa radia Diphenhydramine, Cetirizine, Chlorpheniramine,...,a tie, ktoré blokujú H2 receptory: Desloratadine, Cimetidine, Famotidine,... Antihistaminiká, ktoré blokujú H2 receptory sú využívané na žalúdočné problémy spôsobené histamínom (nadmerná produkcia žalúdočnej šťavy, čo môže spôsobovať žalúdočné kŕče a gastritídu {zápal žalúdka}).

Potraviny, v ktorých je obsah histamínu najvyšší (zdroj: Google)
Potraviny, v ktorých je obsah histamínu najvyšší (zdroj: Google) 

Histamín je v našom organizme nesmierne dôležitý. V alergii umožňuje efektívnejší prístup imunitných buniek na postihnuté miesto, moduluje gastrointestinálne funkcie, a reguluje teplotu tela počas procesu alergie. No, nadmerné množstvo histamínu môže spôsobovať únavu, bolesť hlavy, výražky, problémy s trávením atď. Známe ochorenie histamínová intolerancia spôsobuje spomínané príznaky. Týmto článkom by som aj chcel uzavrieť sériu Neurotransmitery a výživa, a predstaviť vám ďalšiu sériu článkov, Vitamíny

Zdroje:

1. Jilek, P. 2019. Imunologie. Praha: Publication and distribution GRADA, 2019. 90s. ISBN: 978-80-271-0595-3

2. Kittnar O. a kolektív. Lekárska fyziológia. 2020. 2., prepracované a doplnené vydanie, Praha. Vydavateľstvo Grada, 2020. ISBN: 978-80-247-1963-4. 

3. Martinkova J a kolektiv.2018. Farmakologie. Praha: Vydavateľstvo GRADA, 2018. ISBN: 978-80-247-4157-4. 

4. Mravec B. et al. Neurotransmitery. 2007, Bratislava. Tlač FABER, ISBN 80-8095-005-9. 

5. Patel H. R., Mohiuddin S. S. Biochemistry, Histamine. May 21, 2020. STATPEARLS. 

6. Maintz L., Novak N. Histamine and histamine intolerance. May, 2007. PubMed, NIH. 

7. Farzam K., Sabir S., O Rourke C. M. Antihistamines. March 20, 2021. STATPEARLS.

8. Murrell D. Histamine Intolerance. March 7, 2019. Healthline. 

9. HistamineIntolerance Awareness. The Food List. May 3, 2020. HistamineIntolerance. 

10. Kubala J., Richards L. How the low histamine diet works and what to eat. June 11, 2020. MedicalNewsToday.

11. Xie H., He S. Roles of histamine and its receptors in allergic and inflammatory. May 21, 2005. NCBI.

Samuel Molnár

Samuel Molnár

Bloger 
  • Počet článkov:  20
  •  | 
  • Páči sa:  27x

Som študent a športovec, ktorého veľkou záľubou je veda. Vedomosti čerpám z akademických kníh a snažím sa odborné informácie interpretovať a vysvetliť "ľudskou rečou". Pevne verím, že moje články budú mať pre vás prínos a pomôžu vysvetliť dôležitosť rôznych molekúl v ľudskom organizme a ich obsahu v strave. Taktiež v mojich článkoch môžete nájsť opis a riešenia rôznych zdravotných problémov. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu